Alojz Ballay

Alojz Ballay bol vojak, dôstojník československej armády, neskôr vysoký dôstojník generálneho štábu a príslušník slovenskej brannej moci, vysokoškolský vojenský pedagóg, veliteľ Vzdušných zbraní slovenskej brannej moci.

Po vzniku Slovenského štátu bol dôstojníkom generálneho štábu. Zúčastnil sa ťaženia slovenskej armády proti Poľsku v septembri 1939 ako náčelník 4. Oddelenia veliteľstva slovenskej poľnej armády „Bernolák“.

Vyučoval na Vysokej vojenskej škole v Bratislave ako riadny profesor.

V júni 1941 po napadnutí ZSSR Nemeckom sa do vojny zapojila aj Slovenská republika, pplk. gšt. A. Ballay bol náčelníkom štábu 1. divízie. Zúčastnil sa bojov na Ukrajine až do augusta 1941. Po reorganizácii poľného zboru na Rýchlu divíziu a Zaisťovaciu divíziu v septembri 1941 bol opäť odoslaný do poľa ako náčelník štábu RD. Na fronte zotrval do marca 1942.

Od júla 1942 bol ustanovený do funkcie náčelníka štábu veliteľstva Vzdušných zbraní, ktorého veliteľom bol plk. gšt. Š. Jurech. Absolvoval výcvik vojenského pilota a stal sa poľným pilotom-letcom. Po odchode Š. Jurecha na front k RD zastupoval veliteľa VZ a 1.1.1944 bol prezidentom menovaný za jeho veliteľa.

Od 1.9.1944 bol vojenským atašé v Berlíne. Do SNP sa nezapojil, v tom čase bol v Berlíne. Ako nespoľahlivý dôstojník bol zaistený nemeckou bezpečnostnou políciou. Bol väznený v rôznych nemeckých väzniciach až do konca apríla 1945.

Po návrate do ČSR bol najskôr prijatý do čs. armády, z ktorej bol pre štátnu a politickú nespoľahlivosť preradený do výslužby a degradovaný po 23 rokoch služby v armáde na vojaka. Komunistickým režimom bol prenasledovaný a pracoval ako robotník až do dôchodku .