Spomíname

Milan Rastislav Štefánik

Zdroj: sk.wikipedia.org/, mrstefanik.sk/

Biografické údaje

Gen. PhDr. Milan Rastislav Štefánik

Narodenie:

21. júl 1880

Košariská, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)

Úmrtie:

4. máj 1919

Ivanka pri Dunaji, Česko-Slovensko (dnes Slovensko)

Miesto odpočinku:

Mohyla v Brezovej pod Bradlom (monumentálna hrobka architekta Dušana Jurkoviča)

Rodina

Rodičia:

Pavel Štefánik (1844 - 1913),

Albertína Zuzana Štefániková, rod. Jurenka (1853 - 1928)

Súrodenci:

Ľ. Štefániková (1872 - 1932)

I. Štefánik (1873 - 1940)

O. Hajtšová (1875 - 1943)

P. Štefánik (1877 - 1943)

E. Izáková (1878 - 1943)

Fedor Bohuslav Štefánik (.1882 - 1886)

Marína Želmíra Štefániková (1884 - 1926)

L. Štefánik (1886 - 1959)

Mojmír Alexander Štefánik (1889 - 1892)

K. Štefánik (1893 - 1971)

Jaroslav Sergej Štefánik (1891 - 1891)

Partnerka:

Maria Neumanová

Claire de Jouvenel

Louise Weissová

Giuliana Benzoniová

Deti:

Súvisiace osoby:

Dosiahnuté vzdelanie

Názov inštitúcie:

Karlova Univerzita (1900 - 1904)

Filozofická fakulta Karlovej univerzity

Ďalšie informácie

Viac:

Rodisko, rodiNNÉ a životné pomery

Gen. PhDr. Milan Rastislav Štefánik, slovenský štátnik, ktorý už ako malý mal prístup ku vzdelaniu a sledovaniu politických debát svojho otca a jeho priateľov. Stal sa významným astronómom, cestovateľom, vojenským pilotom, francúzskym generálom, ale predovšetkým spoluzakladateľom prvého československého štátu. Narodil sa 21. Júla 1980 v Košariskách, ako šieste dieťa miestneho evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho manželky Albertíny, rodenej Jurenkovej. Mal 6 mladších súrodencov a 5 starších súrodencov, avšak v neľahkých podmienkach sa rodičom podarilo vychovať do dospelosti len deväť detí. Štefánik síce vyrastal v biednom prostredí no vďaka otcovi bol už od detstva obklopený knihami a časopismi.

Štúdium a Pôsobiská

Milanovi Rastislavovi Štefánikovi bolo vštepené silné národné cítenie. Základné vzdelanie získal v rodnej obci, kde podľa svedectva bol najlepším žiakom. Aby mohol študovať na strednej škole. musel sa dôkladne naučiť po maďarsky. A tak ako deväťročný odišiel z domu a začal štúdium na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde už študovali jeho dvaja bratia Igor a Pavel. Neskôr študoval v Šoproni a Sarvaši. Po maturite odišiel do Prahy, kde študoval astronómiu, zoznámil sa s filozofickými prednáškami T. G. Masaryka a aktívne sa zapojil do činnosti spolku Detvan, kde sa v marci 1989 nakoniec stal tajomníkom. Štefánik dosiahol výnimočné výsledky vo všetkých oblastiach, ktorým sa venoval no najväčšiu zásluhu mal na formovaní československého zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny.

Vedecká kariéra

Cieľom Štefánikovho pôsobenia sa stal Paríž., kde pracoval ako asistent u astrofyzika J. Janssena, riaditeľa observatória v Meudone. Štefánik absolvoval viacero vedeckých výprav po celom svete. Z poverenia francúzskej vlády odišiel na Tahiti, odkiaľ vybudoval sieť meteorologických staníc na Galapágoch a v Ekvádore, čo mu neskôr vynieslo Kríž Rytiera Čestnej légie. Vedecky najúspešnejší bol pre Štefánika rok 1906, kedy uverejnil sedem vedeckých prác týkajúcich sa hlavne výskumu slnečnej korony. Získal cenu Francúzskej astronomickej spoločnosti, Janssenovu Wildeho cenu a zúčastnil sa pozorovania zatmenia slnka v Španielsku i sledovania Halleyho kométy.

Vojenská kariéra

Začiatok vojny Štefánika neprekvapil, lebo ho predvídal už niekoľko rokov predtým. Vo vojne však videl hlavne možnosť osamostatnenia Slovákov a tento čin spájal od začiatku s Čechmi. Neskôr nastúpil do vojenskej leteckej školy, kde získal diplom pilota a hodnosť desiatnika. Aj ako letec však mal stále na vedomí osamostatnenie Čechov a Slovákov a snažil sa o vytvorenie samostatnej československej dobrovoľníckej jednotky. Začiatkom septembra 1915 ho poslali na srbský front, kde toto svoje snaženie ešte viac rozvíjal. Po návrate zo Srbska sa Štefánik 13. decembra 1915 stretol v Paríži s E. Benešom a ohromil ho koncepciou i detailami svojho plánu na oslobodenie slovenského a českého národa spod nemecko – maďarskej nadvlády. Keďže sa vo Francúzsku poznal s ľuďmi z najvyšších kruhov, uviedol do nich aj T. G. Masaryka a Eduarda Beneša, s ktorými potom vo februári roku 1916 v Paríži založil Národnú radu československú, vrcholný orgán československého zahraničného odboja. Štefánik si vzal za úlohu vytvorenie armády ešte vtedy neexistujúceho štátu a získavanie spojencov nielen ako vojak, ale aj ako diplomat či politik. Napriek permanentne chatrnému zdraviu neustále križoval kontinenty a štáty a loboval za myšlienku samostatnosti. Po splnení misie na Sibíri a návrate z ciest odišiel do Talianska, kde okrem politickej podpory našiel i lásku a túžobne čakal na návrat do novej republiky, domov na Slovensko.

Tragická nehoda

Osudným sa mu stal 4. máj 1919, kedy tragicky zahynul pri páde lietadla v Ivanke pri Dunaji počas návratu do rodnej vlasti. Milan Rastislav Štefánik šiel za svojimi snami a túžbami aj napriek prekážkam, ktoré mu život prinášal. Veril svojim víziám a snom, vždy bol srdcom presvedčeným Slovákom a napokon sa stal i cteným a uznávaným Európanom. Prezident Slovenskej republiky, v zmysle ústavných právomocí, vymenoval 7. mája 2004 M. R. Štefánika do hodnosti generála in memoriam.

vyznamenania

Zoznam vyznamenaní udelených M.R. Štefánikovi:

1914 Rad čestnej légie, V. trieda – rytier, Ordre National de la Légion d´Honeur – Chevalier, Francúzska republika.
1915 Vojnový kríž 1914-1918 s bronzovou palmou, Croix de guerre 1914–1918 palme de bronze, Francúzska republika.
1915 Medaila za chrabrosť (Medaila Miloša Obiliča) – zlatá, Мedalja za hrabrost/Медаља за храброст (Мedalja Miloša Obilića/Медаља Милоша Обилића), Srbské kráľovstvo.
1915 Medaila za zranenie, Médaille des blessés de guerre, Francúzska republika.
1917 Rad svätého Vladimíra, IV. trieda, Орден Святого Владимира 4-я степень, Ruské impérium.
1917 Rad čestnej légie, IV. trieda – dôstojník, Ordre National de la Légion d´Honeur – Officier, Francúzska republika.
1917 Rad sv. Mórica a sv. Lazara , V. trieda – rytier, Talianske kráľovstvo.
1918 Čestná medaila zahraničných záležitostí, Médaille d’honneur des affaires étrangères, Francúzka republika.
1918 Čestný vojnový kríž, Croce al merito di guerra, Talianske kráľovstvo.
1918 Medaila Jana Žižku z Trocnova, II. stupeň, Československá republika.
1919 Rad čestnej légie, III. trieda – komander, Ordre National de la Légion d´Honeur – Commandeur, Francúzska republika.
1919 Československý vojnový kríž 1914-1918, In memoriam, Československá republika.
1919 Československá revolučná medaila, In memoriam, Československá republika.
2023 Rad bieleho leva, In memoriam, Česko.[24]

Zoznam vyznamenaní pomenovaných podľa M. R. Štefánika

1919-1945 Rad Sokola (neoficiálne Rad Štefánikov), Československá republika.
1990-1992 Rad Milana Rastislava Štefánika, Česká a Slovenská Federatívna Republika.
1993-dnes Kríž Milana Rastislava Štefánika, Slovenská republika.

pocty / Na počesť Milana Rastislava Štefánika:

vyobrazili jeho podobizeň na známkach, bankovkách a minciach v období ČSR, Slovenského štátu a Slovenskej republiky. Niektoré známky sa istý čas používali aj v období Protektorátu Čechy a Morava [17].
postavili mohyly v Brezovej pod Bradlom a Ivanke pri Dunaji,
postavili súsošie Štefánik – Masaryk v meste Presidencia Roque Sáenz Peña v Argentine[18][19],
pomenovali nábrežie, medzinárodné letisko a most v Bratislave, akadémiu ozbrojených síl SR v Liptovskom Mikuláši, tunel na železničnej trati č. 121, železničnú trať Púchov – Horní Lideč, ústav v Martine[20], chatu pod Ďumbierom, hvezdáreň a most v Prahe a mnohé ďalšie námestia, školy a ulice na Slovensku a v Česku,
Jan Böhm vyšľachtil prvú modrú ružu Generál Štefánik[chýba zdroj],
založili Spoločnosť M. R. Štefánika, Nadáciu M. R. Štefánika, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, Spolok rodákov M. R. Štefánika na Slovensku a Společnost generála M. R. Štefánika v Česku,
pomenovali vyznamenanie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky – Rad Milana Rastislava Štefánika a Rad Sokola udeľovaný československým légiám v Rusku a v období prvej ČSR,
pomenovali štátne vyznamenanie Slovenskej republiky – Kríž Milana Rastislava Štefánika,
vyobrazili jeho podobizeň na bankovke Slovenskej republiky v hodnote 5000 Sk a na pamätných minciach vydaných v Mincovni Kremnica a v Českej mincovni,
dňa 23. apríla 1990 prijalo Federatívne zhromaždenie ČSFR Zákon č. 117/1990 Zb., o zásluhách M. R. Štefánika,
je pomenovaná planétka (3571) Milanštefánik,
dňa 4. mája 1999 vo francúzskom meste Meudon postavili na terase pred Observatóriom sochu[2]. V Meudonskej hvezdárni v súčasnosti vzniká pamätná izba M. R. Štefánika. Na rekonštrukciu hvezdárne prispela Slovenská republika sumou 350 000 €[21],
mu 7. mája 2004 udelil prezident SR Rudolf Schuster hodnosť generála Ozbrojených síl Slovenskej republiky in memoriam,
mu 21. júla 2004 udelili preukaz vojnového veterána s číslom 0001. Stalo sa tak na slávnosti v Košariskách pri príležitosti 124. výročia jeho narodenia,
slovenská federácia ultraľahkého lietania podnikla 01.05.2019 let s 13 lietadlami z letiska Campoformido v Taliansku po rovnakej trase ako MRŠ 04.05.1919[22],
natočili filmy:
- Milan Rastislav Štefánik (1935), Milan Rastislav Štefánik (1969), Milan Rastislav Štefánik (1988),
- Štefánik à la Polynézia (2003), Stefanik, l’incroyable destin (2009), Štefánik a Tahiti (2009), Štefánik. Príbeh hrdinu. Vlasť (2011), Štefánik. Príbeh hrdinu. Poroba (2011), Štefánik – Slnko v zatmení (2018), Milan Rastislav Štefánik – Dobrodružný život legendy (2019), Cesta do nemožna (2019),
- Matica slovenská v roku 2019 pripravila krátky historický dokumentárny film venovaný jeho životu a dielu s názvom Milan Rastislav Štefánik – symbol slobody slovenského národa,
- vojenský historický ústav pripravil pri príležitosti 100. výročia úmrtia a 140. výročia narodenia M.R.Š pripravil krátky popularizačný film[23],
- Matica slovenská v roku 2020 uviedla prakticky iba tretí v histórii hraný film venovaný tejto významnej osobnosti slovenských dejín, kde vystupuje M. R. Štefánik ako hlavná postava s názvom Vizionári slovenskej slobody. Film vznikol pod taktovkou Informačného ústredia Matice slovenskej a vznikol pri príležitosti sto štyridsiateho výročia narodenia generála Štefánika, ale aj stého výročia návratu posledných Slovákov v radoch čs. légií do vlasti po ukončení legionárskej anabázy na Sibíri.
- Rozhlas a televízia Slovenska začala pripravovať film Generál. Premiéra filmu má byť v roku 2020,
vyhlásila vláda Slovenskej republiky, uznesením č. 57/2019, rok 2019 za rok Milana Rastislava Štefánika a v nedeľu 22.09.2019 uskutočnila 172. rokovanie vlády SR v Brezovej pod Bradlom.

Galéria

Video

Viac o službe: Virtuálna spomienka