Hľadáme obchodného zástupcu do novej prevádzky
6. marca 2024
Elektrotechnik, ktorý spolu s Karolom Kuzmánym, riaditeľom firmy Hélios na výrobu elektrických strojov, prístrojov a zariadení v Žiline, patril medzi prvých elektroinžinierov-Slovákov. Bol propagátorom budovania elektrotechnického priemyslu u nás, v medzivojnovom období bol čelným priekopníkom a organizátorom elektrifikácie Slovenska a elektrifikácie slovenských železničných tratí. Je zakladateľom a redaktorom prvého slovenského elektrotechnického časopisu. Prednášal ná SVŠT a na Odbore strojného a elektrotechnického inžinierstva založil Ústav stavby elektrických strojov a prístrojov.
Narodil sa 6. januára 1877 v Sučanoch (okr. Martin) v rodine strážnika na železničnej trati. Detstvo a mladosť prežíval v Liptovskej Sielnici, odkiaľ pochádzali obaja jeho rodičia. Nižšie gymnázium navštevoval v Kežmarku, Vyššiu priemyselnú školu v Košiciach. Roku 1896 trojica mladých Slovákov – K. M. Ambróz, J. Nemessányi a Š. Krivoš – išla študovať na Vysokú školu strojnícku v Darmstadte. Z nich J. Nemessányi bol jedným z prvých riadnych profesorov Slovákov na SVŠT.
Z Darmstadtu prešiel K. M. Ambróz na Vysokú školu elektrotechnickú v Karlsruhe. Už v roku 1899, ešte ako študent, zapája sa mladý K.M. Ambróz do hlasistického hnutia a v časopise Hlas uverejňuje dva príspevky: O vývine a úspechu elektroelektrického priemyslu v Nemecku a u nás a Aké odborné vzdelanie vyžaduje zariadenie priemyselného závodu? V nasledujúcom roku končí štúdiá a spomínaná mladá trojica, teraz už inžinieri, pokúša sa na začiatku nášho storočia založiť v Bratislave Spolok inžinierov Slovákov. Podľa pripravovaných stanov každý jeho člen okrem nemčiny a maďarčiny mal ovládať slovenčinu.
Pracovať začal v Budapešti u firmy Ganz a spol. Po skončení vojenskej prezenčnej služby začal pracovať u firmy Bartelmus, Donát a spol. v Brne, kde viedol výpočtové oddelenie a skúšobňu. Nakrátko zakotvil v Spoločnosti štátnych železníc, napokon prešiel do Oceliarne a železiarne v Rešici (Rumunsko), kde viedol strojnú a elektrotechnickú prevádzku.
Od roku 1908 bol technickým vedúcim v Tirgu-Mures (Rumunsko), kde projektoval i vodnú elektráreň na rieke Mures. Roku 1912 prechádza do Budapešti, kde ako hlavný inžinier mestskej elektrárne podujal sa na rekonštrukciu továrne Tungsram v Ujpešti. So Slovenskom zostal spojený stále. 1.-15. augusta 1903 vystavoval slovenský inžinier K. M. Ambróz na Hornouhorskej priemyslovej výstave v Žiline „ozonizátor“ na sterilizovanie vody. Písali o tom vtedy aj slovenské Liptovsko-oravské noviny.
Po vzniku ČSR Ing. K. M. Ambróz ihneď ponúkol svoje služby Československej republike. Od 1. februára 1919 začal pracovať v Podbrezovských železiarňach a po splnení úlohy – uvedení podniku do prevádzky – prešiel na referát verejných prác v Šrobárovom Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska v Bratislave. Tu mal v náplni elektrotechnické záležitosti. Už v roku 1921 dostal hodnosť vrchného radcu. Keď bolo toto ministerstvo zrušené a v roku 1928 vznikol Krajinský úrad, pracoval ďalej v rovnakej funkcii, s rovnakou náplňou. Za Slovenskej republiky bol prednostom odboru pre strojníctvo, elektrotechniku a automobilizmus na Ministerstve dopravy a verejných prác v Bratislave.
Keď sa Vysoká škola technická M. R.Štefánika, vzápätí SVŠT, presťahovala z Košíc do Bratislavy, zapája sa do jej budovania. Roku 1942 bol menovaný honorovaným docentom a začal prednášať predmet Elektrické stroje a prístroje, v nasledujúcom roku suplentom s právom viesť ústav (v dnešnom poňatí katedru). Roku 1943 doc.Ing. K.M. Ambróz na Odbore strojného a elektrotechnického inžinierstva zakladá a vedie Ústav stavby elektrických strojov a prístrojov. Na jeho čele stál až do smrti. Doc. Ing. Karol Matej Ambróz zomrel náhle 1. novembra 1944 v Bratislave, kde je aj pochovaný.
Už v priebehu svojho pôsobenia v inžinierskej praxi sa stal K. M. Ambróz vynikajúcim odborníkom – elektrotechnikom. Vodná elektráreň na Muresi, ktorú projektoval, je v prevádzke dodnes. Z jeho iniciatívy sa v roku 1920 vybudovala vodná elektráreň aj v obci jeho detstva – v Liptovskej Sielnici. Od chvíle, ako sa stal referentom na odbore verejných prác Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, až do svojej smrti, stala sa nielen jeho pracovnou, ale doslova životnou náplňou a odbornou vášňou elektrifikácia Slovenska.
Od tridsiatych rokov patril k čelným bojovníkom za využitie hydroenergetického potenciálu vodných tokov slovenských riek, predovšetkým stavby vodných diel na Váhu a Oravskej priehrady. V súvislosti s týmto svojím pracovným a úradným zameraním, s ktorým sa osobne a vlastenecky bytostne stotožnil, bol všade: urýchľoval zakladanie všeužitočných elektrárenských spoločností a elektrární, ked ešte pred zlúčením týchto všeužitočných spoločností v septembri 1939 vznikol ako koordinačný orgán Slovenský elektrárenský zväz – SES, stal sa jeho predsedom. Ked v roku 1942 došlo k zlúčeniu všeužitočných elektrárenských spoločností, stal sa členom správnej rady.
Z jeho iniciatívy sa od konca dvadsiatych rokov začali budovať osobitné linky prevádzkového telefónu medzi elektrárňami a centrálami všeužitočných elektrárenských spoločností. Zabezpečoval ich operatívnu súčinnosť pri vzájomných dodávkach prúdu. Pod jeho vedením sa usmerňovala sústavná elektrifikácia Slovenska. Už v dňoch 21.- 22. júla 1923 na zjazde inžinierov a architektov ČSR v Košiciach zanietene prednášal o úlohe elektrifikácie Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
Tieto dve životné ťažiskové aktivity Ing. K.M. Ambróza, elektrifikácia Slovenska a využitie hydroenergetického potenciálu slovenských riek, prerážajú aj cez jeho spolkovú, redaktorskú a publikačnú činnosť. Bol členom Klubu, potom Spolku inžinierov Slovákov, v roku 1935 jeho predsedom. Bol členom redakčnej rady Technického odboru slovenského, v roku 1942 zakladateľom a redaktorom prvého slovenského odborného elektrotechnického Časopisu Elektrotechnika ako prílohy TOS a orgánu Slovenského elektrotechnického zväzu. Technický obzor slovenský a Elektrotechnika stali sa aj hlavnými publikačnými flórami Ing. K. M. Ambróza.
Ako sme videli, publikačné začal byť Činný ešte ako študent na stránkach Hlasu v roku 1899, neskôr aj v Hospodárskych rozhľadoch. Ako mladý inžinier vydal v roku 1908 v Tirgu Mures po maďarsky knižnú prácu o elektromotoroch.
Od príchodu do vlasti svoju publikačnú aktivitu zameral najmä na propagáciu myšlienky sústavnej elektrifikácie Slovenska. Svoje príspevky na túto tému uverejňoval v Pamätniciach Spolku čs. inžinierov a architektov, ale aj v slovenskej dennej tlači, po založení Technického obzoru slovenského hlavne v ňom a potom, odborné články a štúdie, v Elektrotechnike.
Jeho príspevky o vybavení vodných elektrární, najmä v súvislosti s výstavbou vodných diel na Váhu, majú charakter odborných štúdií so Špeciálnym zameraním, niekde aj s výpočtami. Taký charakter má napr. jeho seriál v TOS v rokoch 1937 a 1938 O význame zvýšenia bezpečnosti chodu vodných elektrární, Správne dimenzovanie Kaplánových vodných turbín u jednotlivých skupín považských elektrární podľa najvýhodnejšej ročnej účinnosti (1943), menši príspevok Kontrola chvenia Peltonových vodných turbín určovaním vlastných kmitov a ich oscilografo- vaním pri nebežiacom stave obežného kolesa (1943), Niektoré otázky trojfázových generátorov s vodným pohonom zvislej konštrukcie a ich vyriešenie u vážskych stupňov (1943).
Prirodzene, jeho odborná pozornosť sa zamerala aj na iné odborné problémy elektrotechniky – na jednofázové motory asynchrónne a ich účelné budenie usmerneným prúdom, indukčno-redukčné motory na pripojenie na jednofázový sieťový rozvod, účelnosť kompoundovania synchrónnych generátorov na reguláciu rýchlosti rovnosmemých motorov tyratrónmi, trojfázové zvislé generátory v hydroelek- trárňach bez obsluhy, zmena rýchlosti indukčného motora regulovaním počtu kmitov napájacieho prúdu a na viaceré ďalšie. Ing. K. M. Ambróz patrí aj k priekopníkom myšlienky elektrifikácie slovenských železníc. Obdivoval švajčiarske elektrické železnice a v roku 1939 rozviedol v TOS myšlienku elektromagistrály Slovenska.
Druhou oblasťou odborného záujmu Ing. K. M. Ambróza, ktorej na stránkach TOS venoval tiež pozornosť, boli výbušné i dieselové motory a automobily. Patril k najaktívnejším propagátorom vedeckotechnického pokroku a noviniek na Slovensku v medzivojnovom období. Písal o výrobe umelého kaučuku a gumy, o pokrokoch vo výrobe moderných pohonných hmôt, o rádiotechnike, o využití ultrafialového žiarenia atď. Tieto jeho široké vedeckotechnické záujmy boli motívom, že sa stal členom kuratória Štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností v Martine.
Technický rozvoj a aj samotnú elektrifikáciu Slovenska Ing. K. M. Ambróz úzko spájal s kultúrnym rozvojom. V jeho poňatí boli preň základnou podmienkou. Túto myšlienku rozvádza v úvahe Vzťahy elektriny a elektrizácie ku kultúre. „Každý stroj je úctyhodným výtvorom ľudského ducha“; „Jeho vyšším určením je dobro človeka a zato ani stroj nesmieme použiť a zneužiť v neprospech človeka… Stroj je tu preto, aby slovenský ľud žil v lepšom prostredí, aby mu použitím elektrického prúdu ako hnacej energie umožnil a zľahčil ťažkú prácu a tiež mu umožnili odpútať sa od hmoty.“
Z takéhoto filozofického postoja k technike u Ing. K. M. Ambróza zákonite vyplýval aj jeho záujem o jej dejiny, najmä dejiny elektriny a elektrotechniky. Na stránkach TOS písal o jej veľkých osobnostiach – o N. Teslovi, G. S. Ohmoví, J. G. Halskem a ďalších. Pri rôznych príležitostiach sa vracal k českému technikovi, učiteľovi prof. M. Ursínyho A. F. Velfikovi. Aj Ing. K. M. Ambróz venoval pozornosť problematike technického názvoslovia v slovenčine. Pravdepodobne s jeho poverením prednášať na SVŠT zrodila sa jeho rozsiahla úvaha Vzťahy medzi vysokoškolským vedeckým bádaním, výzkumníctvom a skúšobníctvom v prítomnosti a účelovým bádaním, výskumníctvom a skúšobníctvom podľa potrieb nášho hospodárskeho života. Všíma si tu problém vzťahu teórie a praxe vo vede, rozdiely medzi prírodovedným a vedeckotechnickým výskumom na vysokých školách a vo výskumných laboratóriách priemyslových podnikov – poukazuje na nevyhnutnosť zblíženia týchto dvoch výskumných základní v nových podmienkach vedeckotechnického pokroku.
Jeho prístup k pochopeniu a funkčnému riešeniu tohto problému je historický. Ing. K. M. Ambróz sa tu opäť prezentuje ako dobrý znalec dejín svetovej vedy a techniky. „Dnes už priemysel z tejto stránky,“ konštatuje, „usadil sa do ústavov vysokých škôl … Takéto stretávanie sa pracovníkov, bádateľov vedy, výskumníctva a skúšobníctva oboch druhov prispieva k rozličným krížnym spojom.
Tým sa priemyselné bádanie, výskumníctvo a skúšobníctvo vo veľkých smeroch rozvíja. Naopak, vysokoškolskí bádatelia sa vždy viac a viac začínajú zapodievať technickými problémami doby a riešia ich v dorozumení s potrebami technického a kultúrneho pokroku … Na príslušné výskumné ústavy, pripojené k vysokým školám, čakajú viac bádateľské prípravné práce a výchova zdatného dorastu bádateľských pracovníkov, na druhej strane do mnohých nedokončených výskumov bádateľských prác zapojí sa patričné odvetvie priemyslu, čím vo vede postupne povstáva sústava organizačného plánovania v záujme rozvoja nášho hospodárstva.“
Bola to iba prvá časť úvahy, Sľuboval druhú, žiaľ, nedokončil ju. Ale aj to, čo povedal, boli plodné myšlienky do vienka nielen mladej SVŠT, ale doslova príhovor aj k našej dobe.
Ing. Karol Matej Ambróz patrí nesporne nielen k popredným priekopníkom a realizátorom sústavnej elektrifikácie Slovenska, ale aj k propagátorom moderného ve- deckotechnického pokroku s jeho kultúmospoločenskými dôsledkami. Jeho celoživotný priateľ a druh prof. Ing. J. Nemessányi hovoril o ňom ako o veľkom odborníkovi a doslova sa vyjadril: „Bol to čestný muž v pravom zmysle slova. Priateľský k ľudom, dobromyseľný. Bol ochotný pomôcť. Bol nepriateľom chvastúnstva a nepravdy… Svoje vášne ovládal.“ Básnik Andrej Plávka v poéme Smädný milenec oslavuje Karola Mateja Ambróza ako svojho rodáka a potomka Samuela Ambrosia, zakladateľa osvietenskej banskoštiavnickej učenej spoločnosti: „obidvaja chceli osvietiť Slovákov (ten prvý osvietenou spoločnosťou a druhý elektrárňou v rodnej obci)“.
© 2021-2024 berino.sk Web od Zariadim.sk – Sieť partnerov.
© 2021 kamenarstvoberino.sk Web created by Zariadim.sk