Spôsob, akým sa lúčime s blízkymi, odráža našu vieru, kultúru a tradície. Na Slovensku sa stretávame s rôznymi typmi pohrebov – od bohatých liturgických obradov cez komunitné rituály až po civilné rozlúčky bez náboženského rámca. Každý z nich má vlastnú symboliku, pravidlá a emocionálny rozmer. Ako vyzerajú tieto rozmanité obrady a v čom sa od seba líšia? Toto sú základné veci, ktoré by ste o nich mali vedieť.
Tradičný rímskokatolícky pohreb - bohatosť liturgie a dôraz na modlitbu
Liturgia rímskokatolíckeho pohrebu je zostavená tak, aby zvýrazňovala kresťanskú nádej a prejavovala milosrdnú lásku k zosnulému. Obrad sa koná v kostole alebo v dome smútku a často začína svätou omšou, ktorá zahŕňa čítanie zo svätej Biblie, modlitby a požehnanie zosnulého pred odchodom z kostola. Počas obradu je dôležité zostať v tichosti a pohrebná etiketa sa týka aj oblečenia, tmavé a čierne totiž symbolizujú smútok a úctu. Rodina a najbližší príbuzní tradične zabezpečujú vence a väčšie kvetinové aranžmány, zatiaľ čo priatelia a známi prinášajú menšie kvety alebo jeden symbolický kvet. Po omši nasleduje sprievod na cintorín a uloženie rakvy do zeme. Katolícka tradícia historicky uprednostňuje pochovávanie tela, a hoci Cirkev od 60. rokov 20. storočia povoľuje aj kremáciu, naďalej odporúča uloženie pozostatkov do hrobu.
Evanjelický pohreb - jednoduchá a útechou sprevádzaná rozlúčka
Tradičný evanjelický pohreb je spravidla jednoduchší a menej formálny než katolícky obrad, pričom jeho podstatou je útecha pre pozostalých a pripomenutie života zosnulého. Hlavný dôraz sa kladie na Božie slovo a vieru v Kristovo vzkriesenie, zatiaľ čo samotné modlitby sú skôr doplnkom obradu. Pohreb vedie cirkevný zbor podľa cirkevného poriadku, pričom modlitby, kázne a spevy môžu byť upravené podľa miestnej tradície a potrieb rodiny. Rodina má pri obrade možnosť prejaviť poďakovanie alebo spomienku na zosnulého, čím sa obrad stáva osobnejším a ľudskejším. Evanjelická cirkev väčšinou vykonáva pohreb len členom cirkvi, pričom v prípade osôb, ktoré vystúpili alebo boli vylúčené, sa dodržiavajú vlastné pravidlá.
Tradičný gréckokatolícky pohreb - jedinečný byzantsko-slovanský rituál
Tradičný gréckokatolícky pohreb spája katolícku vieru s liturgiou byzantského obradu a je bohatý na symboliku a modlitby. Obrad zahŕňa panychídu, používanie kadidelnice, spevy a tradičné čítania z Biblie, pričom typickým znakom je otvorená rakva. Počas poslednej rozlúčky tzv. „cilovanije“ sa symbolizuje nádej na vzkriesenie, a po odprevadení k hrobu kňaz prednáša modlitby a označuje hrob krížom. Grécko-katolícka tradícia zahŕňa aj spomienkové liturgie na tretí, deviaty a štyridsiaty deň po smrti, výročia a päť zádušných sobôt, počas ktorých sa živí modlia za zosnulých. Tento obrad odráža vieru v Kristovo vzkriesenie a zároveň poskytuje rodine a komunite priestor na úctu a spomienku na zosnulého.
Rómsky pohreb - silná komunita a emocionálne prežívanie
V rómskych osadách pohreb zosnulého znamená hlboký smútok a intenzívne prejavy úcty. Od úmrtia až po pohreb sa koná vartovanie – bdenie pri truhle, počas ktorého sa striedajú blízki príbuzní a členovia komunity. Každý prichádzajúci sa osobne rozlúči dotykom ruky, hrude alebo čela a prosí zosnulého o odpustenie. Do rakvy sa ukladajú obľúbené predmety, šaty, šperky, peniaze či jedlo a pitie, aby sa zosnulému uľahčil prechod na druhý svet. Pohrebný obrad je emotívny, sprevádzaný plačom, hudbou a spevom, často s poklepaním rakvy o prah domu alebo rituálnymi gestami pred odchodom na cintorín. Po pochovaní sa koná pohrebná hostina a dodržiavajú sa zvyky, ktoré chránia pozostalých pred „negatívnym pôsobením“ zosnulého – napríklad spaľovanie alebo zakopávanie osobných vecí. Smútok trvá približne rok: pozostalí sa zdržujú zábav, nosia čierne oblečenie, navštevujú hroby a prinášajú kvety, sviečky či alkohol ako prejav úcty a spomienky. V tradícii rómskych komunít pretrvávajú aj presvedčenia, že zosnulý sa môže „ukázať“ po troch dňoch či neskôr, aby vyjadril spokojnosť alebo nespokojnosť s pohrebom, čo posilňuje komunitnú účasť a citový rozmer obradu.
Tradičný rusínsky pohreb je plný folklórnych prvkov
Tradičný rusínsky pohreb patrí k najbohatším a najprepracovanejším pohrebným zvykom na Slovensku, pretože spája východokresťanskú spiritualitu s hlboko zakorenenými folklórnymi predstavami. Pre Rusínov smrť neznamená náhle prerušenie života, ale dlhý prechod duše, ktorý sprevádza rodina, susedia aj celá obec prostredníctvom bdenia, modlitieb, spevov a symbolických úkonov. Výnimočné sú rituály ako zastavenie hodín, zakrývanie zrkadiel, horiaca sviečka v rukách zomierajúceho, trojnásobné údery rakvy o prah domu či priklincovanie veka tromi klincami ako odkaz na Kristovo ukrižovanie. Pohreb sprevádza opakované zvonenie zvonov, ktoré má chrániť dušu pred zlými silami a upozorniť nebeskú bránu na jej príchod. Dôležitú úlohu zohráva aj čas, a modlitby na tretí, deviaty a štyridsiaty deň po smrti, dlhodobé nosenie čierneho odevu a pravidelné liturgie za zosnulého. Rusínsky pohreb je tak jedinečný najmä silnou komunitnou súdržnosťou, symbolikou každého úkonu a presvedčením, že živí majú zodpovednosť pomôcť duši nájsť pokoj a večný život.
Židovský pohreb - hlboká úcta k životu a rovnosť v smrti
Židovská rozlúčka je postavená na prísnych náboženských prikázaniach (micvot) a hlbokej solidarite komunity. O zosnulého sa stará Pohrebné bratstvo Chevra Kadiša, ktoré zabezpečuje rituálnu očistu (tahara) a bdenie pri tele (šmira). Výnimočnosťou je absolútna skromnosť: zosnulý je oblečený do jednoduchého bieleho plátna (tachrichim) a pochovaný v prostej drevenej rakve, čím sa stiera rozdiel medzi bohatým a chudobným. Do rakvy sa neukladajú kvety ani šperky, iba vrecko hliny z Izraela a hlinené čriepky na oči. Pohreb sa tradične koná čo najskôr, ideálne do 24 hodín. Miesto kvetov na židovských cintorínoch nájdete na náhrobkoch kamienky, ktoré sú symbolom večnej pamiatky a vychádza z dávnych čias putovania po púšti. Smútok nekončí dňom pohrebu, ale pokračuje fázami ako šiva (sedem dní intenzívneho smútku v domove), počas ktorých komunita obklopuje pozostalých starostlivosťou a spoločnou modlitbou Kadiš.
Moslimský pohreb - jednoduchosť a pokora pred Stvoriteľom
Islamská rozlúčka (dženaza) sa nesie v znamení hlbokej skromnosti a vedomia, že pred Bohom sú si všetci rovní. Pohreb sa musí uskutočniť čo najrýchlejšie, ideálne do 24 hodín od úmrtia. Telo zosnulého sa rituálne umyje a zabalí do jednoduchého bieleho plátna (kafan). Islam prísne zakazuje kremáciu, konzerváciu tela a dokonca aj používanie rakiev. Zosnulý sa ukladá priamo do zeme, položený na pravý bok tak, aby jeho tvár smerovala k posvätnému mestu Mekka. Samotný obrad je strohý, sprevádzaný modlitbami za odpustenie hriechov a ochranu pred anjelmi, ktorí podľa tradície skúšajú vieru mŕtveho hneď po pohrebe. Na cintoríne bývajú tradične prítomní len muži a na hroboch nenájdete okázalé pomníky ani vence. Smútok sa prejavuje ticho a umiernene, s dôrazom na odovzdanosť do Božej vôle, pričom najbližšia rodina prijíma kondolencie počas nasledujúcich troch dní.
Civilný pohreb - osobná a flexibilná rozlúčka
Civilný alebo sekulárny pohreb sa odlišuje od náboženských obradov tým, že neobsahuje formálne modlitby ani liturgiu. Je flexibilný a umožňuje rodine a blízkym prispôsobiť program podľa želaní zosnulého, čo častokrát zahŕňa osobné príhovory, spomienky, obľúbenú hudbu, fotografie alebo iné symbolické prvky, ktoré pripomínajú život zosnulého. Obrad môže viesť civilný celebrant, príbuzný alebo priateľ a môže sa konať v obradnej miestnosti krematória, na cintoríne, v sále či inom priestore, ktorý rodina považuje za vhodný. Práve sloboda formy a obsahovej štruktúry, bez povinného náboženského rámca, robí civilný pohreb osobitným a prispôsobeným individuálnym potrebám rodiny, čím sa stáva skôr spomienkou na život než tradičným rituálom.
Pohreby majú mnoho podôb, no všetky spája jeden cieľ – dôstojne sa rozlúčiť a uctiť si život zosnulého. Poznanie týchto tradícií nám pomáha lepšie porozumieť iným kultúram, vyhnúť sa nedorozumeniam a prejaviť rešpekt v citlivých chvíľach.
Každý obrad je zároveň zrkadlom hodnôt, viery a vzťahov, ktoré v spoločnosti pretrvávajú a práve preto stojí za to ich poznať. V Pohrebnej službe Berino sa snažíme pristupovať ku každému pohrebu s úctou, empatiou a porozumením pre rôzne tradície, aby sme rodinám pomohli zvládnuť rozlúčku dôstojne a s rešpektom k ich presvedčeniu.
